Hojnosť pečiva na vianočnom stole mala podporiť dobrú úrodu v roku

Hojnosť pečiva na vianočnom stole bola podľa etnologičky Rastislavy Stoličnej jedným zo spôsobov, ktoré mali nielen doplniť štedrovečerný stôl, ale aj podporiť dobrú úrodu v nastávajúcom roku.

\"Na Vianoce sa musel každý dosýta najesť a z pohostenia muselo zostať aj na obdarovanie početných vinšovníkov. \" Keď napríklad na Kysuciach posádzala gazdiná koláče do pece, udierala lopatou o povalu a hovorila: \"Hody, hody, Nový rok, nech tak trvá celý rok. \"

V ľudovom prostredí sa najväčší význam pri príprave koláčov prikladal pri príležitosti významných rodinných alebo kalendárnych sviatkov, v rámci ktorých zohrávali aj obradovú funkciu. Šlo napríklad o svadby, veľkonočné sviatky alebo Vianoce.

\"Všeobecne najstaršou formou pečiva boli placky z nekysnutého cesta. Aj pôvod najrozšírenejšieho nemäsového štedrovečerného jedla - opekancov možno hľadať v posúchoch, ktoré ak sa nejedli hneď teplé, museli sa rozlámať a namočiť, \" vysvetlila.

Podľa dokladov z 18. storočia patrili k vianočnému pečivu v rôznych častiach Európy, vrátane nášho územia, figúrky domácich zvierat, ktoré v minulosti pravdepodobne pôvodne slúžili ako obetné dary. Ľudová viera im pripisovala rôzne magické vlastnosti, preto sa piekli najmä v čase dôležitých rodinných alebo kalendárnych sviatkov.

Napríklad vianočné figurálne pečivo pre koledníkov malo formu vtáčkov. V niektorých obciach na Slovensku, najmä v rusínskom etniku na severovýchodnom Slovensku piekli ženy z ražnej a kukuričnej múky na Štedrý večer roháče imitujúce rožný dobytok. \"Koľko bolo na gazdovstve kusov dobytka, toľko roháčov odložili do komory, aby tam zostali po celý rok. Preto, aby sa dobytku po celý rok nič nestalo, \" uviedla Stoličná. K figurálnemu pečivu patria aj medovníky, ktoré sa však v minulosti nepiekli doma, ale kupovali sa od medovnikárov.

K tradičným obradovým pečivám štedrovečerného stola patria opekance, ktoré sa piekli takmer na celom území Slovenska. \"Na západnom Slovensku majú pomenovanie pupáčky alebo púčky, na strednom Slovensku opekance, v oblasti Horehronia lokše a na východnom Slovensku bobaľky, \" podotkla etnologička. Pripravovali sa z kysnutého cesta, upečené sa zalievali vriacou vodou alebo mliekom, oblievali sa medom a posypali makom. Ľudová viera im pripisovala vlastnosti, ktoré majú ich konzumentom zabezpečiť prosperitu.

\"Na Štedrý deň ráno, sotva minula polnoc, miesili ženy cesto na vianočné koláče. Usilovali sa, aby boli s pečením hotové na úsvite, pretože podľa tradície malo byť obradné pečivo z pece vonku do východu slnka, ale aj preto, aby mali čím obdarovať koledníkov a vinšovníkov, \" poznamenala Stoličná.

Pečenie sa nesmelo pretiahnuť cez poludnie. Pavol Dobšinský zaznamenal túto poveru: \"Ktorá žena pečie ešte na poludnie, vystavuje sa nebezpečiu, že k nej pribehne nadprirodzená bytosť v podobe mrmľajúceho býka, pred ktorým si život môže zachrániť tak, ak mu rýchlo upečie malý bochník. \"

Piecť dopredu sa v minulosti nezvyklo. Všetko sa robilo na Štedrý deň aj preto, že mnohé z týchto činností boli súčasťou štedrovečernej mágie. \"Na Honte napríklad gazdiná stála pri miesení cesta na snopoch, ktorými pri večernom zvonení obkrútila ovocné stromy, aby za rok veľa zarodili. Na celom území Slovenska mal úrodnosť ovocných stromov zvýšiť kúsok cesta na opekance, ktorý bol odrezaný ako prvý. Aj popol z pece, v ktorej sa pieklo vianočné pečivo, vysypali pod stromy s rovnakým účelom, \" uviedla etnologička.

Na prípravu koláčov sa používala kvalitnejšia pšeničná múka. Cesto na koláče sa zarábalo s mliekom, sladilo sa najskôr medom, neskôr cukrom.

Pôvodne sa slovanský názov koláč podľa etnologičky vzťahoval len na okrúhle obradové pečivo. Postupne sa však tvary koláčov menili a ich rôznorodosť podmieňovala predovšetkým slávnostná funkcia, ktorá sa vymykala každodennému stereotypu. Okrem základného názvu koláč dostávali tieto výrobky aj iné ľudové názvy vychádzajúce zo staroslovanského základu, ako napríklad baba, nirván, bráni, beluš. Z cudzích názvov sa u nás ujali predovšetkým celta a kuch, kucheň prevzaté z nemčiny.

Koláče v okrúhlom tvare boli plné alebo v strede s otvorom. Tvar podlhovastých koláčov bol podmienený tvarom plechu, na ktorom sa piekli.

Počas sviatkov sa často pripravovali pletené koláče, v tvare vianočky alebo stočené do tvaru kruhu alebo podkovy.

Na sviatky sa piekli aj rôzne plnené záviny z kysnutého cesta, makovník, orechovník, tvarožník, kapustník a iné, ktoré sa podávali nakrájané na široké rezy.

V priebehu 20. storočia sa aj na dedinách rozšírili a udomácnili buchty a štrúdle, ktoré sem prenikali z meštianskej kuchyne nemeckého obyvateľstva a z českej a rakúskej kuchyne. Najnovšími formami sú koláče pečené v hlinených alebo kovových formách, najmä tzv. bábovka.

V súčasnosti nahrádzajú stále častejšie koláče a pečivo z typickej slovenskej kuchyne rôzne výrobky cukrárskeho charakteru, najmä torty a zákusky. \"Napriek tomu však majú v mnohých domácnostiach vianočné koláče a pečivo dodnes svoje miesto na sviatočnom vianočnom stole, \" dodal Stoličná.